Svet má vraj bezprostredných ...
myslím na to aj keï premýš¾am, že
je to príliš moje chápa inak
¾udské hodnoty ...
Už viem, že slepci nechcú aby
dojímali, najkrajšie veci píšu
básnici, hlavne tí nemí ...
vidie im na ústach len slovíèko
a tisíc rokov, povedz mi preèo
mrú tí, ktorým múza nedá pokoj?
A ja sa vidím ako èakám kým
odíde posledý hos a strašný pochod
státisícov už na druhý svet ...
Nieèo tu chýba, neviem to definova
to, èo som mala rada bude asi
treba znovu vymyslie ...
Veci príliš moje mám pre tých,
s ktorými nemám strach!
Je príliš moje, že som z tých,
ktorí sa neuèia bá!
Veci príliš moje mám pre tých,
ktorých mi nevezmú!
Už mám ten pocit, že viem èo
nechcem, zvyknem h¾ada veci tak,
aby som ich už nikdy nikde nenašla ...
Stúpam si do svedomia a všetko
èo mi predtým tåkli do hlavy akosi
neskôr prišlo samo ...
neèítam knihy, ktoré mi dal niekto
blízky, už viem že sa tu dá ži, ako,
to si ešte zistím ...
A ja sa vidím ako èakám kým
odíde posledný hos a strašný pochod
státisícov už na druhý svet ...
Nieèo tu chýba, neviem to definova
to, èo som mala rada bude asi
treba znovu vymyslie ...
Veci príliš moje mám pre tých,
s ktorými nemám strach!
Je príliš moje, že som z tých,
ktorí sa neuèia bá!
Veci príliš moje mám pre tých,
ktorých mi nevezmú!
