„Pustý to kraj"
vzdychol si žia¾
trošku sa pohrám
kruto a sám
Bezbranné tváre
bežiace tmou
postavy krivé
staòte sa mnou
Kým sa zbàklo neukvapíš
pripomenú chcem
múdry starec neuteká
ako slnku tieò
Budú kráèa krajinou
kde ruže mali rás
namiesto toho
kríže bez snov
Horizont zakryl
podivný tieò
obraz èo splodil
mlèky sa vpil
Keby si sa nenarodil
hluchý, slepý, nemý
vážil by si slová
všetkých bezmocných
Ako lístok zimnej brezy
vietor skromne vlastní
cítil by si boles
duší bezbranných
Jeden tichý šepot
vystraši ma má?
Koneène už pochop
svetlo je tma
Milióny tvorov
zotroèených mnou
zrazu jeden starec
vraví mi nie
