Mocný zvuk zvonov hlási môj skon Všetko je v èiernom, všade sú kvety V mojom živote nastal zlom Kladiem si otázku, preèo som bledý. Kòaz drží v ruke knihu lží Slová klamstiev z nej èíta O nebeskom krá¾ovstve, po ktorom každý baží O ktorom i on sám sníva. Kamenný kríž sa nad mojou hlavou týèi No i tú skalu raz zub èasu znièí. Nastalo ticho, no tichý plaè poèu Moja myse¾ v myšlienkach blúdi Chcel by som len na okamih zazrie Kto pri mojom odchode smúti. Kòaz však odkladá knihu a dáva znamenie Èiernou hlinou môj hrob zasypa Vraj èaká ma už teraz iba spasenie Už teraz viem, kto sa bude naposledy smie. Kamenný kríž sa nad mojou hlavou týèi No i tú skalu raz zub èasu znièí. Priezraèná perla z môjho oka skåzla Snažím sa v podvedomí vráti èas No hruda zeme z myšlienok ma strhla A ten zdrvujúci pocit je tu zas. No o chví¾u mám úsmev na tvári Na hrobe všetky kvety zvädli Chcel by som vidie ako sa kòaz zatvári Keï zistí, že niesom svätý.