Ládca lesov skalných stien Keï kameò mrazom puká, hryzie zima lezivá, Èierna je tôò, holý je strom, krajina je do tmy odetá. V kraji dávnych liet, domova tieòov chladných hôr, Pútnik sveta noèného, pred ním sa plazí každý tvor ...lesného sveta. Keï vietor v kraji chladný bol, Lesmi blúdil jeho krok. So svitaním sa vracia, Z dlhej púte krajinou. Pán zeme dávnych èasov, Vládca lesov, skalných stien, Dych jeho vietor v korunách, Krok jeho duní v útrobách ...lesného sveta. Vládca lesov, skalných stien ... nevidená tvár videná len v predstavách.. Pod hviezdami, mesiacom, putoval dia¾kou severnou. Za hranice jasných dní, kráèal cestou nejasnou. Od ¾adových úžin, kde ležia brány chladných hôr, Tam kde konèí poznané, zahalený temnotou je Veèný pútnik, osud prírody len on sám, Pozná osud, èo ¾udí straší v spomienkach. Na oheò z nebies, silu vetra, vodný tok. Vládca lesov, skalných stien, navždy spätý s prírodou.