Zostal tu jediný kvet
Táto zem je pustá
Ako posledný výdych
čO opustí ústa
Krutý, no krásny je kvet
Plný ostrých tŕňov
Kvitne keď spí celý svet
Zalievaný krvou
To ty si môj kvet
Môj najlepší výtvor
Zrodená zo smrti
Si kráska aj netvor
Dal som ti tvoju silu
Tiež nesmrteľnosť
Večnú túžbu po krvi
Za tvoju vernosť
Nie, ja nie som tvoj výtvor
Som väzeň, to je celé
Uväznená vo svojom
Chladnom nemŕtvom tele
Som len posledná hračka
čO ťa zatiaľ nenudí
So mnou sa topíš v krvi
Úbohých nevinných ľudí
Radím ti, váž si dar
čO som ti dávno dal
Keď som ťa vtedy
Z rúk smrti vzal
Si len nevďačné dieťa
Ktoré nevie čo má
Bola by si už mŕtva
Keby nebolo mňa
Nechcem už viac iba prežívať
Celú večnosť znova zažívať
Všetku bolesť svojich obetí
čO spočinú v mojom zovretí
Nariekaš tu ako smrteľník
Pritom máš moc akú nemá nik
Trocha krvi za to preleješ
Nie je tvoja, tak čo ešte chceš
Túžim sa raz znova nadýchnuť
Zo zlého sna celkom precitnúť
Radšej zomriem ako ti slúžIť
A večnou tmou po svete blúdiť
Daj si pozor, o čom hovoríš
Možno že raz dobre neskončíš
Nechci, aby som ťa potrestal
Si moja nemŕtva nevesta
Nie to ty si ten netvor
Zaslepený mocou
Malý úbohý upír
Blúdiaci sám nocou
Ty dobre vieš, že večnosť
Býva osamelá
Teba zožerie samota
Ak by som ja zomrela
Pokojne počkaj na
Posledné svitanie
Nech ranné povetrie
Tvoj popol odvanie
Nie si prvá z neviest
A nemusíš byť posledná
Stvorím stovky nových
A nebudeš potrebná
Nechcem už viac iba prežívať
Celú večnosť znova zažívať
Všetku bolesť svojich obetí
čO spočinú v mojom zovretí
Nariekaš tu ako smrteľník
Pritom máš moc akú nemá nik
Trocha krvi za to preleješ
Nie je tvoja, tak čo ešte chceš
Túžim sa raz znova nadýchnuť
Zo zlého sna celkom precitnúť
Radšej zomriem ako ti slúžIť
A večnou tmou po svete blúdiť
Daj si pozor, o čom hovoríš
Možno že raz dobre neskončíš
Nechci, aby som ťa potrestal
Si moja nemŕtva nevesta
Nie, ty už žiadnych prekliatych nestvoríš
Dnes so mnou očI naveky zatvoríš
Opustím svoje krvavé väzenie
Skončí sa tvoje bezhlavé vraždenie
Ach, moja naivná, ty si snáď nemyslíš
ŽE ma po stáročiach iba tak zahubíš
Nemáš dosť síl vôbec mi ublížIť
Zomrieš, len čo sa pokúsiš priblížIť
Zomrieme obaja, ja sa ťa nedotknem
Pozri sa dobre, sme v miestnosti bez okien
Jediný východ už plamene zaliali
Obaja sme tu uväznení zostali
