Slzami zmacana zem otcov Spocinula v naruci hlbokej tmy Mesiac pohladil mohyly predkov Nocou znie hukot sovy tajomny Vtedy aj vrcholky prastarych jedli Vztycene k nebu ako hroty kopii V nemej ucte k zemi sa zohli Mlkve strazkyne zabudnutych baji To mocna mokos s bytostami Sta prizrak na kridlach vetra Nesie sa vznesene hustinami Lesmi jej polnocneho svetla